Výroba vysokovýkonnej{0}}bimetalovej skrutky si vyžaduje sofistikované výrobné techniky. Hlavný proces je nasledovný:
1. Opracovanie a predúprava podkladu: Podľa konštrukčných požiadaviek sa tvar polotovaru pre skrutku obrába pomocou kvalifikovaných podkladových materiálov. Potom sa povrch, ktorý má byť pokrytý vrstvou zliatiny, podrobuje dôkladnému čisteniu a úprave, aby sa odstránil olej, oxidy a iné nečistoty, čím sa zabezpečí povrchová aktivita a vytvoria sa priaznivé podmienky pre následné spojenie zliatiny.
2. Obloženie zliatinovou vrstvou: Toto je kľúčový krok pri výrobe bimetalových skrutiek. V súčasnosti sú široko používané procesy:
* Plazmový oblúkový prášok: Využitím vysokoteplotnej plazmy generovanej plazmovým oblúkom ako zdroja tepla sa vysokovýkonný zliatinový prášok okamžite roztaví a nastrieka na povrch skrutkového substrátu, čím sa vytvorí rovnomerná a hustá vrstva. Tento proces koncentruje teplo, minimalizuje tepelný vplyv na podklad a vytvára vysokokvalitnú-vrstvu obkladu.
* Laserové plátovanie: Pomocou vysokoenergetického laserového lúča ako zdroja tepla sa synchrónne podávaný zliatinový prášok roztaví, čo spôsobí jeho rýchle tuhnutie na povrchu substrátu. Laserový povlak ponúka vyššiu presnosť, nižší tepelný príkon a nižšiu mieru riedenia medzi povlakovou vrstvou a substrátom, čím sa lepšie zachovávajú pôvodné vlastnosti vrstvy zliatiny.
*Používajú sa aj iné procesy, ako je zváranie volfrámovým inertným plynom (TIG zváranie); konkrétny výber závisí od komplexného zváženia výkonu skrutiek, nákladov a efektívnosti.
3. Tepelné spracovanie: Proces opláštenia vytvára značné vnútorné napätie a zmeny mikroštruktúry. Po opláštení sa skrutka podrobuje vhodnému tepelnému spracovaniu (ako je žíhanie, kalenie a popúšťanie), aby sa eliminovalo vnútorné napätie, stabilizovala sa mikroštruktúra, optimalizovali sa celkové mechanické vlastnosti podkladu a obkladovej vrstvy a pri budúcom použití sa zabránilo deformácii alebo praskaniu.
4. Konečná úprava a kontrola: Po tepelnom spracovaní skrutka vyžaduje presné opracovanie, aby sa dosiahla konečná rozmerová presnosť a požiadavky na povrchovú úpravu. Po opracovaní prechádza prísnym ne-deštruktívnym testovaním (ako je testovanie ultrazvukom a testovanie penetráciou), aby sa zaistilo, že obkladová vrstva je -bez defektov a dobre{4}} priľne k substrátu. Testujú sa aj kľúčové ukazovatele ako tvrdosť povrchu a geometrické rozmery, aby sa zabezpečilo, že každá skrutka spĺňa normy kvality.
